AktuálneLetáky.eu   

Metro leták : Syry

Platnosť od 11.9. do 8.10.



Syry - strana 2



Syry - strana 2

Sy r y – ú vo d AKO VYBERAŤ? Syry dodávajú telu množstvo bielkovín, minerálnych látok, predovšetkým vápnika, fosforu a železa a vitamíny A, D a B2. Vápnik v nich obsiahnutý telo využije až z 90 % a navyše sa vďaka kombinácii s fosforom a vitamínmi dobre ukladá do kostí a zubov, ktorým pomáha odolávať zubnému kazu. To však platí len u syrov, ktoré neprešli procesom tavenia. Syry je treba vyberať aj konzumovať s  rozmyslom – aj keď sú zdravou a dobre stráviteľnou potravinou, mnohé obsahujú veľké množstvo tuku. Pri problémoch s nadváhou či vysokou hladinou cholesterolu radšej dávajte prednosť typom s obsahom 20–30 % tuku v sušine (Olomoucké syrečky, menej tučný eidam alebo Horácky syr). Kardiaci by však mali okrem tuku strážiť tiež obsah soli, ktorý je v niektorých syroch vysoký (syrečky, syry typu jadel, balkán alebo feta). SYR – POKRM S HISTÓRIOU R ovnako ako u väčšiny tradičných pokrmov, ani pri syre nikto presne nevie, ako a kedy vznikol, ale zrejme čoskoro potom, čo ľudia začali chovať ovce a kozy a piť ich mlieko. Keď sa nápoj pôsobením tepla v nádobe zrazil, začali premýšľať, ako s ním naložiť. Z pestrej ponuky syrov je možné vyberať druhy podľa pripravovaného pokrmu. Syrový tanier s ovocím a orechmi so cťou zvládne rolu menšieho pohostenia. Ak nepoznáte chuťové preferencie svojich hostí, stavte na menej aromatické druhy s jemnejšou chuťou (napr. eidam, gouda, Koliba, oštiepok, Gran Moravia, Madeland, Blaťácke zlato s  orechmi...). Samostatnou kapitolou je snúbenie syrov s vínami, ktorému sa predovšetkým u vzácnych zahraničných špecialít vyplatí venovať pozornosť. Víno a syr totiž navzájom podporujú vyznenie svojich chutí a ich premyslená kombinácia sa stane významným kulinárskym zážitkom. Tak vznikol tvaroh a  syry z  neho pochádzajúce. Jedna z  teórií dokonca tvrdí, že za  vynález syra vďačíme kočovníkom, ktorí prevážali mlieko vo vakoch zo zvieracích žalúdkov. V  nich sa pôsobením tepla, enzýmov obsiahnutých v stene vaku a pohybu rozdelilo na syreninu a srvátku. Cesta k ďalším experimentom, v ktorých hrali prím Rimania, bola otvorená. Väčšina európskych syrov sa vyrába zrážaním kravského, kozieho a ovčieho mlieka, len pravá mozzarella vzniká z mlieka byvolieho. Nespočet druhov a krajových špecialít sa líši ďalším spracovaním – rad z nich sa pripravuje ručne, avšak veľký dopyt po tomto mliečnom produkte viedol k  jeho priemyslovej výrobe. Najviac syrov sa spotrebuje v Grécku, Francúzsku a Nemecku. DELENIE SYROV 1. PODĽA KONZISTENCIE Tvrdé syry majú najvyšší obsah sušiny, min. 60 %, a  tvrdú kôru. Zrejú najmenej 3 mesiace (ementál, parmezán, čedar alebo gruyère). Polotvrdé syry zrejú 5–8 týždňov, delia sa na syry bez mazu (gouda, eidam) a pod mazom (tilsiter). Mäkké syry zrejú min. 4 týždne z vonkajška do stredu, niektoré majú na povrchu pleseň (camembert, brie) a iné sú pod mazom (limburský). Čerstvé syry nezrejú a slúžia k rýchlej konzumácii (tvaroh, fromage frais, smotanové čerstvé syry, cottage...). 2 sE1320_01-09.indd 2 Hnetené (parené) syry zvané pasta filata sú rozšírené predovšetkým v Taliansku. Syrenina sa po skysnutí sparí horúcou vodou (obyčajnou, alebo slanou) či srvátkou (mozzarella, slovenská parenica). 2. PODĽA STUPŇA TUČNOSTI Vysokotučný 60 hm. %, plnotučný 45 hm. %, polotučný 25 hm. %, nízkotučný 10 hm. %, odtučnený menej než 10 hm. %. 3. PODĽA DRUHU PLESNE Penicillium camemberti vytvára biely machový povlak na povrchu syra (camembert, brie). Penicillium roqueforti – modrá pleseň sa väčšinou pridáva už do syreniny. Vďaka prepichovaniu syrov sa plesne lepšie rozrastajú (roquefort). SYRY 8/28/13 2:08 PM