AktuálneLetáky.eu   

Kaufland leták :

Platnosť od 20.2. do 26.2.



 - strana 26



- strana 26

Chuť regiónov Chuť našich regiónov – Žilinský kraj Na severe stredného Slovenska sa rozprestiera malebný kraj obklopený impozantnými horskými masívmi a prekrásnymi údoliami. Práve táto prírodná scenéria láka každoročne mnohých turistov z domova i zo zahraničia. Rovnako atraktívnym magnetom je aj jedinečná gastronómia, ktorú spoločne so stolovacími zvykmi a tradíciami kreovali celé generácie tamojších predkov. V neľahkých podmienkach sa im z jednoduchých plodín podarilo vykúzliť originálne jedlá, ktoré podnes patria medzi kulinársku pýchu Žilinského kraja. Vydajte sa spolu s nami na gastronomickú exkurziu a spoznajte pravú chuť kuchyne Kysúc, Liptova, Oravy, Horného Považia a Turca. Kysuce Liptov Od strukovín po kapustu Bežné i sviatočné jedlá Od ohniska po sporák Kysučania si vážili každý úrodný kúsok zeme. Považovali ho za základný pilier živobytia celej rodiny, čo v mnohých prípadoch platí podnes. Pestovali väčšinou strukoviny (šošovica, hrach, fazuľa), z ktorých pripravovali sýte prívarky, husté polievky a kaše. Keď sa koncom osemnásteho storočia rozšírilo na Kysuciach pestovanie zemiakov, ihneď sa stali jednou z najobľúbenejších plodín a typickou ingredienciou jedálnička mnohých rodín. Zemiaky sa podávali varené, pečené i smažené. Kapusta patrila medzi ďalšiu typickú plodinu, ktorá sa na Kysuciach dala dopestovať aj v menej úrodnom horskom teréne. Pôda určená na kapustu bola vždy perfektne pooraná, pohnojená a zavlažená. Tradovalo sa, že gazdiné chodievali na pole sadiť kapustu v čistom oblečení a s bielou šatkou na hlave. To malo zabezpečiť, aby hlávky čerstvo vyklíčenej kapusty boli sýto bielej farby, aby dokázali odohnať škodcov. Dnes si len málokto dokáže predstaviť, ako ťažko si kedysi obstarávali obživu ľudia žijúci na Kysuciach. Aj napriek biede a mnohým ťažkostiam mali vždy na stole jedlo, ktoré účinne zasýtilo hlad. Bola to napríklad struková „lohadza“ – kaša pripravovaná z jačmeňa. Zo zemiakov, múky, cesnaku, majoránu a rasce sa robili „podlesniaky“ – trené osúchy, ktoré sa zapíjali sladkým mliekom. Kysuce síce boli povestné chovom oviec a hovädzieho dobytka, no mäsité jedlá sa pripravovali len vo sviatočné dni a k výnimočným udalostiam (svadby, krstiny, atď.). Podobne to bolo aj s chlebom. „Dar boží“ sa piekol iba príležitostne, nezriedka iba raz mesačne. V rámci sviatočného stolovania, napríklad na Vianoce, sa podával „obradový chlieb“. Piekol sa z jačmennej múky, striedku tvoril kúsok starého chleba a zmes hrudkovitej soli s petržlenom, na kôrku sa pokladal strúčik cesnaku. Začiatkom dvadsiateho storočia nastali mnohé zmeny v jedálnych návykoch Kysučanov. K tradičným plodinám pribudla napríklad ryža, ktorá nahradila dovtedy zaužívané obilniny. Podávanie hlavného vareného jedla sa presunulo z raňajok na obed. Štart do nového dňa si Kysučania zvykli obohatiť chlebom, maslom a pohárom kávy. Pokiaľ ide o súčasnú kuchyňu Kysúc, dalo by sa povedať, že je akýmsi prienikom medzi tradičným a moderným. Mnohé ľudové receptúry však ostali zabudnuté v knihách starých mám. Klimatické podmienky a ekonomická situácia boli dva hlavné faktory, ktoré sa najviac odzrkadlili na stravovaní obyvateľov Liptova. Na najúrodnejších pôdach Liptovskej kotliny sa pestovali najpotrebnejšie obilniny (jačmeň, ovos, pšenica, raž). Kým sa na Lip- Trn26, Ba26 / - tove udomácnilo lúčne hospodárstvo spojené s chovom oviec a dobytka, boli mnohé rodiny odkázané na mliečnu a rastlinnú stravu. Zaujímavosťou je, že jedlo sa na Liptove pripravovalo vždy v skorých ranných hodinách, a to na peci umiestnenej v izbe. Bolo to vlastne otvorené ohnisko s múrikom, kde sa kládli hrnce na varenie. Postupne tento prastarý spôsob prípravy jedál nahradil murovaný sporák (šparhét), ktorý bol vybavený kovovými platňami a rúrou na pečenie (bagrón). Pestrosť a sýtosť na stole Samotné stolovanie bolo na Liptove veľkým aktom v znamení tradícií, zvyklostí a rodinných zásad. Za vrch stola si mohol sadnúť iba gazda, obklopený bol ostatnými mužskými členmi rodiny. Výsostné postavenie mala aj gazdiná, prednostne totiž rozhodovala o výbere i príprave jedál. Tie sa dávali vždy do veľkých mís a ukladali na stred stola. Medzi typické pokrmy patrili napríklad halušky či pirohy, ktoré sa robili na slano (s bryndzou alebo syrom), alebo na sladko (s makom alebo lekvárom). Veľmi obľúbenou polievkou bola kapustnica. Z ingrediencií v nej nesmeli chýbať hríby, šunka a klobása. Z dezertov si na Liptove pochutnávali na šiškách (ľudovo nazývané krapne), ako aj na kysnutom ceste plnenom kyslou kapustou (meteník). Nemožno opomenúť pravú liptovskú kávu pripravovanú zo žita. To sa upražilo a následne pomlelo. Na dochutenie žitnej kávy sa používala melta. Nedeľná káva bola zasa biela, podávala sa s cukrom i mliekom.