AktuálneLetáky.eu   

Kaufland leták :

Platnosť od 8.5. do 14.5.



 - strana 27



- strana 27

Rozhovor Slovenský Červený kríž – symbol opory, pomoci a záchrany! Dennodenne sme konfrontovaní s najrôznejšími informáciami zo všetkých možných oblastí. No len zriedka sa do popredia dostanú skutky tých, ktorí zachraňujú to najcennejšie – ľudský život. Natíska sa otázka, čo sa podpísalo pod priam flegmatické „status quo“? Dilema, ktorá zrejme koluje v mysliach mnohých z nás. A možno je práve ôsmy máj ideálnou príležitosťou na jej rozlúsknutie. Neľahkej úlohy sa pri príležitosti Svetového dňa Červeného kríža a Červeného polmesiaca podujal zhostiť človek najpovolanejší – profesionál na poli urgentnej medicíny, pragmatik, filantrop a prezident Slovenského Červeného kríža, doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD. Ešte skôr, pán prezident, ako sa začneme venovať súčasnému vnímaniu Slovenského Červeného kríža (SČK) verejnosťou, dovoľte krátky exkurz do histórie. Namiesto výpočtu kľúčových medzníkov bude istotne zaujímavejší Váš osobný pohľad na zakladateľa Červeného kríža, Švajčiara Henryho Dunanta. Čo Vás na jeho humánnom počine podnes fascinuje a inšpiruje? V dnešnej dobe sa trápime nad nedostatočnou úrovňou poskytovania prvej pomoci, keď len piati ľudia zo sto chcú a vedia ako-tak pomôcť. Po bitke pri Solferine ležali na poli desaťtisíce mŕtvych, zomierajúcich a ranených vojakov, bolo ich treba vytriediť, ošetriť. Pomoc začal poskytovať, dedinčanov z blízkeho okolia zorganizoval, nadchol a zomkol jeden muž. Prostí ľudia za pár dní spravili toľko zdravotníckych výkonov, ako by dnes robila stredne veľká nemocnica celý rok. Navyše presvedčil politikov znepriatelených strán, že podobná ľahostajnosť sa už nesmie opakovať a po skončení bojov si aj ranený nepriateľ zaslúži súcit. SČK ste nedávno prirovnali k obrovskej továrni na dobročinnosť. Niet divu, veď táto organizácia pozostáva z vyše 70 000 členov a viac ako 10 000 dobrovoľníkov, ochotných podať pomocnú ruku kdekoľvek a kedykoľvek. Prečo sa o týchto skutočných hrdinoch takmer nič nevie? Čo je príčinou tohto fenoménu? Som zvyknutý najprv pátrať v sebe pri vzniknutom probléme. Zamýšľam BaB27, Trn27, Ba27 / - sa, ako by Červený kríž mal zintenzívniť propagáciu aktivít tak, aby to nevyzeralo ako sebaprezentácia, ale upozorňovanie, že nie všetci ľudia sú rovnako opustení, chudobní, nešťastní a zabudnutí, ale aj medzi nimi sú takí, čo potrebujú pomoc, o ktorú už ani nevedia požiadať. Väčšina radšej pozerá nablýskané príbehy vo vymyslených seriáloch, pri ktorých sa nás nezmocňuje nevoľnosť a na druhej strane ľutujeme v obrazovom spravodajstve zabitých, ranených, duševne aj telesne utýraných. Jednotlivci sa nás až tak netýkajú. Na masy znevýhodnených, odstrčených nie je nikto zvedavý, tak nám ich média nestrkajú pod nos. Preto nie je vidieť opatrovateľky, darcov krvi, kuchárky vo vývarovniach stoviek a tisícov obedov, nie je zaujímavý denný kolobeh návštev nevládnych, prevážanie ochrnutých, opakované nácviky poskytovania prvej pomoci ako tréning na zabezpečovanie akcií, trpezlivú lopotu učiteliek v materských a základných školách pri usmerňovaní nadšených, ale nešikovných ručičiek malých detí skúšajúcich ošetrovanie rán. Médiá nám tvrdia, že je väčší záujem o ľudí páchajúcich zlo ako o ľudí, ktorí obetujú svoj čas, krv, peniaze na to, aby urobili dobrý skutok. Diapazón činností SČK siaha od dobrovoľníctva, cez darcovstvo krvi, vzdelávaciu a sociálnu činnosť, až po humanitárnu pomoc v medzinárodnom meradle. Po- važujete niektorú z aktivít za dominantný pilier organizácie, alebo ich vnímate ako komplexný systém opory, pomoci a záchrany? Slovenský Červený kríž má poslanie dané zákonom a medzinárodnými dohodami. Pre nás je dôležitá aj zbierka umožňujúca pomoc tým najohrozenejším, ale aj šírenie princípov humanitárneho práva, ktoré sa možno zdá odťažité od potrieb chudobných, chorých a starých. Aj v Európe však mnohí ranení stále nemôžu dostať včas prvú pomoc, pretože terčom streľby a útokov sa stávajú pracovníci výrazne označení znakom Červeného kríža, ktorý je už roky chránený medzinárodnými dohodami. Napriek tomu nie je vždy rešpektovaný, lebo ho stále vidieť aj tam, kde by nemal byť (logá výrobcov, ambulancie lekárov, služobné vozidlá nemocníc), a potom taký sprofanovaný a skomercializovaný nemá vážnosť tam, kde ide doslova o život. 8. máj – Svetový deň Červeného kríža a Červeného polmesiaca – je vhodnou príležitosťou na posolstvo človeka, za ktorým stoja úctyhodné skutky. Čo by ste odkázali ľuďom ako účastník stovky krvných odberov a držiteľ mnohých prestížnych ocenení, okrem iného Kňazovického plakety za darovanie životodarnej tekutiny? Keď niekto podá mincu žobrákovi na ulici, pomôže jednotlivcovi spríjemniť život na pár okamihov. Keď tú istú peňažnú hodnotu dá humanitnej organizácii, pomôže zlepšiť kvalitu života, zdravie, zachrániť život viacerým odkázaným. Rovnaká suma v chudobnej krajine zachráni život alebo zabráni hladovaniu desiatkam ľudí. Slovenský Červený kríž je spoľahlivou celosvetovou značkou, ktorá dokáže vďaka viac ako 150 ročnej tradícii pomoci pomáhať. Potrebujeme na to dobrovoľníkov, ktorí obetujú čas a prácu vlastných rúk, peniaze od šťastnejšej časti populácie a morálnu podporu od ostatných. Aj malá suma od mnohých dokáže pomôcť množstvu duševne aj telesne ubiedených. Váš každodenný program je doslova nabitý povinnosťami. Napriek tomu, že musíte zvládať záchranársku, pedagogickú i publikačnú činnosť, tvrdíte, že všetko robíte s pocitom radosti a relaxu. Kde pramení takéto presvedčenie? Asi mám šťastie, že robím aktivity, pri ktorých vidím veľmi často rýchly efekt. Knihu píšem aj dlhšie ako rok, ale už pár dní po vyjdení mám pozitívne ohlasy. Pri učení vidím ihneď, ako sa študenti tešia, že vedia niečo, čo doteraz nevedeli. Zadržím samovraha pred skokom z mosta a po 20 minútovom rozhovore počas transportu do nemocnice počujem, že prichádza aj na iné myšlienky. Po kurze prvej pomoci mi povedia, že sa toho báli, ale bolo to veľmi zaujímavé a už sa nebudú báť poskytnúť pomoc. Pomáha dobré rodinné zázemie, viera, kolektív spolupracovníkov. Filozofickú otázku „Quo vadis...?“ si kládli mnohí odborníci spoločenského, vedeckého i humanitárneho života. Podľa Vás, kam kráča, respektíve kam si želáte, aby smeroval Slovenský Červený kríž? Chcel by som zažiť, aby Červený kríž na Slovensku bol prvou humanitárnou organizáciou, na ktorú si ľudia spomenú, aby napĺňal najvyššie kritériá transparentnosti, aby uľahčoval duševné trápenia, telesné nedostatky tým, ktorým nevie alebo nemôže pomôcť vlastná rodina. Chcem, aby Červený kríž nahradil rodinu tým, ktorí nikoho blízkeho nemajú a nevládzu si ho nájsť. Aby sme mohli povedať, že sme všetkých obyvateľov nad 12 rokov preškolili v prvej pomoci, aby aspoň polovica národa vedela, že znak Červeného kríža je ochrana personálu poskytujúceho pomoc raneným, zajatým a vyhnaným. Aby sme boli takou známou a rešpektovanou značkou, že vyzbierame peniaze aj do zásoby vopred, aby sme ich mohli pri vzniku krízy okamžite začať používať.