AktuálneLetáky.eu   

Kaufland leták :

Platnosť od 8.5. do 14.5.



 - strana 28



- strana 28

Syry Plesňový neznamená plesnivý! Milovníkmi sú ospevované, odporcami zatracované. Príčiny, prečo ich prenikavá aróma a špecifická príchuť doslova „polarizuje“ gurmánsky svet, v tejto chvíli nebudeme skúmať. Prostredníctvom nasledovných riadkov by sme vás radi zasvätili do kulinárskeho tajomstva, kde plesňový neznamená plesnivý, a v ktorom platí: aké ingrediencie – taká výsledná chuť. Vitajte vo svete syrových špecialít s ušľachtilou plesňou. Nôž a podložka Medzi kľúčové úkony pri podávaní plesňových syroch patrí ich krájanie a servírovanie. Nevhodne zvoleným nožom a podložkou sa dá pokaziť ich vzhľad i konzistencia. Plesňové syry sa najlepšie krájajú lopatkovitými nožmi s veľkými otvormi v plochej čepeli. Vyznávači exaktných rezov zvyknú čepeľ noža tesne pred krájaním syrov ponoriť do horúcej vody. Ďalším variantom je špeciálny napnutý drôt, ktorý plesňové syry takisto nepoškodí, ani neroztlačí. Pokiaľ ide o vhodnú podložku, odporúča sa uprednostniť kameninovú pred drevenou. Dôvodom je, že na chladivom podklade sa tieto druhy syrov nezačnú roztekať. Chlad a vlhkosť V spleti zvykov Uskladnenie plesňových syrov vyžaduje veľkú obozretnosť. Veľmi citlivo totiž reagujú na najmenšie chybičky, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k znehodnoteniu aromatických i chuťovo extravagantných delikates. Alfou a omegou je obal. Plesňové syry je ideálne zabaliť do voskového či pekárenského papiera. Naďalej budú dýchať a neprepustia priamo vzduch. Tým pádom nezačnú vysychať, ani meniť farbu. Ak sú syry správne zabalené, dajú sa bez obáv vložiť do chladničky, ktorú „nezamoria“ silnou vôňou. Zvoliť možno aj chladnú komoru, podmienkou je však vysoká vlhkosť vzduchu (až 90 percent). Nižšie hodnoty negatívne vplývajú na celkovú kvalitu plesňových syrov. Pozor si treba dať aj na to, aby rôzne druhy týchto syrových špecialít neboli poukladané tesne vedľa seba. Veľmi rýchlo si môžu „odovzdať“ arómy, čo vedie k ich poškodeniu. V našich zemepisných šírkach sa „syrová kultúra“ etabluje pomalšie, ako v krajinách, kde táto lahôdka zastáva popredné miesto všedného i sviatočného menu. Taliani, Francúzi či Gréci neustále hľadajú nové a originálnejšie syrové variácie. Zvyky a tradície však neodsúvajú bokom, ale sú decentnou formou spájané s kulinárskymi trendmi. U Grékov sú syry neoddeliteľnou súčasťou takmer všetkých jedál. Aj to je pádny dôvod, prečo dlhodobo vedú štatistiky spotreby syrov na obyvateľa vo svete. Vo francúzskej gastronómii sú syry považované za „zákusok“ po dobrom jedle. Samozrejme, že praví gurmáni si ich vychutnávajú s pohárom vína. V krajine Galského kohúta dokonca nesmie pompézna syrová misa chýbať na žiadnej svadobnej hostine. Holanďania, Belgičania a Švajčiari si syrové špeciality doprajú najmä na raňajky. BaB28, Trn28, Ba28 / - Charakteristické vlastnosti Syry s bielou plesňou na povrchu:  Vyrábajú sa prevažne z kozieho a ovčieho mlieka.  Doba dozrievania osciluje medzi niekoľkými týždňami a mesiacmi.  V počiatočnej fáze sa na syrovom povrchu vytvorí biela pleseň.  Konzistencia jadra ostáva tuhá, prípadne mierne tvarohová.  Pri dlhšom dozrievaní začína vplyv ušľachtilej plesne prenikať do syrového vnútra.  Syry nadobúdajú jemne žltkastú farbu a sú rovnomerne prezreté v celom objeme.  Chuťovo sú atraktívne predovšetkým pre nezameniteľnú súhru ostrosti s hubovým nádychom. Syry s modrou či zelenou plesňou vo vnútri: Nie do jedného vreca Prívlastok „ušľachtilá“ nedostala pleseň na syroch čírou náhodou. Ide totiž o špeciálny druh kultivovanej plesne, ktorá je pre ľudí absolútne neškodná. Ako prvý tieto účinky spozoroval škótsky biológ a farmakológ, Sir Alexander Fleming. V roku 1928 izoloval z plesne „Penicillium notatum“ antibiotickú substanciu penicilín, čím sa postaral o revolúciu vo farmácii. Netrvalo dlho a na jeho famózny objav nadviazal potravinársky priemysel. Nebyť plesne penicillium, syry ako Brie, Camembert či Gorgonzola by nikdy neuzreli svetlo kulinárskeho sveta. Zhrnuté a podčiarknuté: Nie je pleseň ako pleseň a rozhodne ich všetky nehodno hádzať do jedného vreca. Zdroj: internet  Základnou surovinou na ich výrobu je kravské, niekedy aj ovčie mlieko.  Už po dvoch týždňoch dozrievania sa vo vnútri syrov vytvorí typická plesňová kultúra.  Konzistenciou sú viac-menej tuhé, môžu sa však drobiť a v ich chuti dominuje výrazná kyslosť.  Dozrievanie môže trvať aj niekoľko mesiacov, počas ktorých syry vyžadujú neustále ošetrovanie.  Dlhšie dozrievanie je možné iba u syrov vyrobených z kvalitného mlieka.  Približne po pol roku sa zo syrov stávajú vychýrené labužnícke delikatesy.  Vynikajú mäkkou a roztierateľnou konzistenciou, prenikavou arómou a pikantnou chuťou.