AktuálneLetáky.eu   

Kaufland leták :

Platnosť od 22.5. do 28.5.



 - strana 24



- strana 24

Bryndza Bryndza – biele zlato zo Slovenska! Dlhé stáročia je súčasťou našej tradičnej gastronómie. Vnímaná je ako unikátny patent prírody, jedinečný produkt salašníctva, či gastronomický zázrak zdravej výživy. Ako hrdý kúsok národnej tradície je zaevidovaná chráneným zemepisným označením v bruselskom registri originálneho pôvodu potravín. Spomínaný chválospev sa týka bryndze – gurmánskej delikatesy, ktorú právom považujeme za biele slovenské zlato. S prívlastkom „naj“ Laici i odborníci sa zhodujú v tom, že letná bryndza (zaužívaný je aj názov „májová“) je jednoznačne najlepšia. Prečo? Dôležitým predpokladom sú horské lúky plné sviežej trávy, na ktorej sa na prelome jari a leta pasú ovce a kravy. Šťavnaté krmivo má zásadný vplyv na kvalitu mlieka zvierat. Bryndza vyrábaná v tomto období je dokonalou súhrou prírody a ľudského umu. Má nádhernú farbu, elegantnú vôňu a fantastickú chuť. Právom je teda nositeľom prívlastku „naj“! Zdravotný prínos Od pastierov po bryndziarov Viaceré druhy Medzi dôležité medzníky tradičnej výroby bryndze na našom území patrí takzvaná valašská kolonizácia, keď kočovní pastieri vyhľadávali naprieč karpatským pásmom vhodné podhorské lúky a pasienky pre svoje stáda oviec. Valasi mali začiatkom pätnásteho storočia výraznú podporu zo strany uhorských kráľov, ktorí im pomáhali pri osídľovaní dosiaľ nevyužívaných plôch, ako aj v rámci práv i úľav týkajúcich sa pasenia oviec. Tento premyslený ťah mal obrovský prínos pre mnohé regióny, kde sa udomácnilo horské salašníctvo a začala vyrábať bryndza. Osemnáste storočie sa nieslo v znamení prvých bryndziarskych manufaktúr v okolí Detvy, Zvolenskej Slatiny, neskoršie i Brezna. Spomenúť treba aj vydarený pokus Teodora Walla, ktorému sa prípravou soľného roztoku a jeho následným zmiešaním so syrom, podarilo vyrobiť takú bryndzu, akú poznáme dnes. Bryndza sa vyrába z ovčieho a kravského hrudkového syra, pričom musí obsahovať minimálne päťdesiat percent ovčej zložky v sušine... tak je to zadefinované v Potravinovom kódexe SR. Podľa tejto normy sa vyrábajú tri druhy bryndze: liptovská, letná a zimná. Všetky použité fotografie sú ilustračné. BaB24, Trn24, Ba24 / - Liptovská: Pochádza z podhorských a horských oblastí, kde sa vyrába z čerstvého ovčieho syra v čase laktácie oviec. Obsahuje 50 percent tuku v sušine. Letná: Má vyvážený podiel čerstvého ovčieho a kravského mliekarenského syra. Obsah tuku v sušine je 40 percent. Zimná: Na jej výrobu je určený uskladnený ovčí syr a čerstvé kravské mlieko. Podiel tuku v sušine má od 40 do 50 percent. Nejeden fachman v oblasti výživy sa prikláňa k výroku renomovaných mikrobiológov o tom, že bryndza je pomyselnou oporou nášho zdravia. Po mnohých laboratórnych rozboroch a štúdiách sa potvrdil priam fenomenálny obsah tradičnej bryndze. Za zmienku stojí napríklad vyše dvadsať mikrobiálnych druhov, ktoré pozitívne vplývajú na žalúdočnú flóru. Ďalšou skvelou zvesťou je ideálny pomer omega6 a omega3 mastných kyselín v bielom zlate. Pod drobnohľadom bolo najmä ovčie mlieko, ktoré počas leta vykazovalo pomer spomínaných kyselín v hodnote 2:1. Prízvukovať treba aj vitamíny, bielkoviny, vyše šesťdesiat enzýmov a päťdesiat rastových látok, ktoré robia z bryndze doslova unikát. Na veľa spôsobov Najtypickejšou bryndzovou klasikou sú halušky, ktorých kľúčovou zložkou je múka. Väčšinou sa používa iba hladká, no zvykne sa miešať aj s ďalšími druhmi. Čím viac hladkej múky obsahuje cesto, tým sú halušky mäkšie. Na Liptove do múky pridávajú polovicu nastrúhaných a polovicu uvarených zemiakov, túto špecialitu aj nazývajú Polovina. Typickým bryndzovým jedlom z východného Slovenska sú pirohy. Mnohé gazdiné pridávajú do cesta tvoriaceho obal pirohov trošku oleja. Potom je oveľa mäkšie a vláčnejšie, čo pravdaže ovplyvní výslednú konzistenciu tejto delikatesy. Tí, ktorí dostanú chuť na bryndzovníky, by mali pamätať na jednoduché pravidlo: jeden diel hladkej múky, bryndze a masla, soľ s vegetou na dochutenie, vajce na potretie... hotovo. Pokiaľ ide o kulinárske experimenty, tie sa s bryndzou najlepšie robia v rámci studenej kuchyne. O kreativite bez hraníc svedčia napríklad pestré ingrediencie pri príprave nátierok. Konkurenciu mletej paprike, horčici, cibuľke, či pažítke (súčasť nátierky „šmirkáš“) robí napríklad aromatická bazalka. Spolu s čiernym korením dodá bryndzi intenzívnu vôňu a špecifickú príchuť. Farba a konzistencia Kvalitnú bryndzu rozpoznať podľa viacerých znakov. V prvom rade je to sýto biela farba, prípadne s jemným nádychom žltkastej. Ak je však viditeľne žltá, ide o prvý atribút nekvality. Ďalším kritériom je chuť. Čerstvá bryndza má nádych kyslosti po ovčom syre, ktorému sekunduje mierna slanosť a pikantnosť. Rozhodne nesmie byť príliš kyslá, štipľavá, ani horká. Tretí dôležitý znak: konzistencia. Bryndza musí byť jemná, ľahko roztierateľná, pričom sem-tam sa v hrudke môžu objaviť drobné zrnká. Pokiaľ je však mazľavá, gumovitá a ťažko roztierateľná, nebude ani kvalitná. Z gastronomickej praxe Bryndza je neodmysliteľnou súčasťou pravej slovenskej kuchyne a mnohým jedlám dodáva punc originality. Okrem historických receptúr čoraz častejšie figuruje na zozname nových, kreatívnych kombinácií. Pochopiteľne, veď jej chuťové spektrum túži vyniknúť aj v rámci nevídaných kulinárskych experimentov. Netreba však opomínať fakt, že bryndza je predovšetkým určená na prípravu relatívne jednoduchých a výdatných pokrmov. Na tomto mieste je vhodné spomenúť dve nepísané pravidlá z gastronomickej praxe. Bryndzu nehodno vystavovať vysokým teplotám, tie totiž znehodnotia jej užitočné baktérie a ďalšie cenné látky. Druhé pravidlo súvisí s podávaním bryndze. Príliš vychladená je ťažko roztierateľná a chuťovo fádna. Ideálne je, keď sa servíruje pri teplote 18 až 20 °C. Vtedy naplno vynikne jej aromaticko-chuťové i konzistenčné spektrum. Zdroj: internet