AktuálneLetáky.eu   

Kaufland leták :

Platnosť od 29.5. do 4.6.



 - strana 33



- strana 33

Chuť našich regiónov Malokarpatský región Po geografickej stránke sa v rámci tohto regiónu rozprestiera najrozsiahlejšia slovenská vinohradnícka oblasť – malokarpatská. Vďaka jedinečným klimatickým podmienkam sa na slnečných svahoch Malých Karpát pestuje už vyše dvetisíc rokov množstvo viničných odrôd, ktorých excelentná chuť rezonuje ďaleko za hranicami regiónu. Pivničky a vinárne tiahnuce sa naprieč celou Malokarpatskou vínnou cestou ponúkajú návštevníkom skvelé moky v kombinácii s typickými domácimi špecialitami. Čarovanie so strukovinami Jednoduchosť a výdatnosť – týmito atribútmi sa v kuchyni riadili mnohé malokarpatské gazdiné a využiť sa snažili všetko, čo príroda dala. Na poliach sa pestovalo veľa strukovín, tie tvorili základ typických polievok. Okrem fazuľovej, hrachovej či šošovicovej sa varili aj zeleninové, hubové i šalátové polievky. BaB33, Trn33, Ba33 / - Ďalším typickým ľudovým jedlom regiónu boli prívarky. Na ich prípravu sa používali najmä strukoviny, nezriedka sa siahalo aj po zelenine či zemiakoch. Aby prívarky boli dostatočne sýte, museli obsahovať mäso. Do strukových sa dávalo údené, pri kapustových sa kombinovali údeniny s hovädzinou. Keď nebolo poruke žiadne mäso, prívarky sa podávali s vajcom (špenátové) alebo s krajcom čerstvého chleba. Prevzaté od predkov Zabíjačka zohrávala v malokarpatskom regióne dôležitú úlohu, pretože roľníckym rodinám zabezpečovala dostatočné množstvo prepotrebnej obživy, a to najmä počas zimy. Bravčové mäso sa konzervovalo údením, paprčky a kože sa spracovávali na huspeninu. Z vnútorností sa robili hurky s tým, že obsahovali ryžu (jaternice), krúpy (jelitá), alebo žemľu s krvou (krvavnice). Ľudová strava pod Malými Karpatmi sa nezaobišla bez múčnych jedál. Takmer denne boli na sedliackych stoloch pečené „scískanice“ zo zemiakového či rezancového cesta, osúchy, lokše, múčne „džgance“, ako aj varené rezance „šiflíky“. V čase veľkých sviatkov a rodinných osláv mali gazdinky príležitosť ukázať svoju kulinársku zručnosť pri pečení obľúbených múčnikov. Pripravovali sa záviny, v kameninových formách sa robili makové i orechové „baby“, nechýbali šišky, fánky a rôzne plnené koláčiky. Faktom je, že v súčasnej malokarpatskej gastronómii je premietnutá bohatá história regiónu. A tak sa mnohé tradičné receptúry zachovali v pôvodnej forme dodnes. Bratislava Metropola na Dunaji je na jednej strane pomyselnou vstupnou bránou na slovenské územie, na strane druhej križovatka kultúr, zvykov a gastronomických tradícií. Mnohé etniká, ako aj historické udalosti odohrávajúce sa území dnešného bratislavského regiónu, zanechali v tamojšom kulinárstve svoju nezmazateľnú stopu. Korunovačné slávnosti, ľudové veselice, majestátne poľovačky, či unikátne ochutnávky vo viechach... to všetko sa premietlo do bratislavskej gastronómie. Multikultúrna pestrosť Pri podrobnejšom nahliadnutí do bratislavských gastronomických archívov sa možno dopátrať viacerých zaujímavostí. Napríklad, že na Dunaji v období stredoveku lovili rybári „vyzy veľké“. Tieto až jednotonové giganty boli atraktívne najmä pre čierny kaviár, ktorý si v rámci každodennej stravy mohli dopriať aj chudobné vrstvy vtedajšieho obyvateľstva. Kde boli rybie špeciality, tam nechýbalo ani víno. V mnohých viechach sa popíjalo buď čisté, alebo zmiešané so sódovkou (vínny strek). Takisto je potrebné prízvukovať skutočnosť, že Bratislava bola obchodno-kultúrnym centrom mnohých národov – od Čechov, cez Nemcov, až po Maďarov. Každý z nich vtlačil bratislavskej kuchyni nezameniteľnú a originálnu pečať. A tak sa do prešporského guľáša dostala maďarská paprika, alebo do tradičných šalátových omáčok medvedí cesnak, ktorému podnes v susednom Rakúsku venujú špeciálny gastronomický festival. Korenisté i sladké Znamenitú chuť i arómu dodávajú súčasnej bratislavskej kuchyni mnohé koreniny. Kedysi ich do mesta na Dunaji priviezli obchodníci zo Stredomoria a boli súčasťou stolovania najvyšších vrstiev. Dnes sú korenisté zmesi bežnou súčasťou mnohých re- ceptúr. Stačí spomenúť polievku obsahujúcu jednu z najstarších európskych korenín – rascu. Aromatický a sladkastý aníz sa pridáva do cestovinových koláčikov zvaných „kichle“. Pestrou škálou korenín sa nešetrí ani pri príprave hlavných jedál. Pravá „prešporská kačica“ musí obsahovať zmes čierneho korenia, bobkového listu a tymianu. „Prešporské šnicle“ sa zasa nezaobídu bez veľa cibule, cesnaku, bieleho i čierneho korenia. Žiaden návštevník neopustí Bratislavu bez ochutnávky „prešpuráckych bajglí“. Tieto rožky s ligotavým povrchom sú doslova kulinárskym magnetom. Nečudo, veď podľa tradičnej receptúry musia mať krehké cesto a vyvážený pomer orechovej alebo makovej plnky. Zdroj: internet