AktuálneLetáky.eu   

Kaufland leták :

Platnosť od 12.6. do 18.6.



 - strana 30



- strana 30

Bylinky – pradávne mentolové osvieženie! Charakteristika Po celom svete sa v súčasnosti pestuje vyše 600 kultivarov tejto aromatickej bylinky, pričom v našich zemepisných šírkach je najviac rozšírená Mäta pieporná (Mentha piperita). Patrí do čeľade hluchavkovitých a charakteristická je nadzemnými poplazmi dorastajúcimi do výšky 30 až 100 centimetrov. Stonky sú sfarbené do fialkasta, lístky zasa do sýto zelena. Mäta kvitne svetlofialovými klasmi, semená sa však tvoria len zriedkavo a väčšinou nevyklíčia. Preto sa rozmnožuje poplazmi, odrezkami, alebo delením koreňa. V herbároch mnohých liečiteľov figurovala na popredných miestach ako univerzálna bylinka, o čom svedčia početné záznamy z vyše tritisícročnej čínskej medicíny. Jej širokospektrálne použitie vyzdvihoval Hippokrates, starí Rimania ju používali na osvieženie dychu, Gréci na regeneráciu stuhnutých končatín. V arabských krajinách symbolizovala priateľstvo a lásku, Indovia ňou čistili ovzdušie v chrámoch i obydliach. Netrvalo dlho a stala sa vyhľadávanou ingredienciou v potravinárskom, farmaceutickom i dermatologickom priemysle. Spoznajte zaujímavosti o pradávnom mentolovom osviežení, ktoré dnes poznáme pod názvom mäta. Domáce pestovanie Ak si chceme vypestovať mätu sami, je vhodné myslieť na fakt, že má tendenciu sa rýchlo rozpínať. Je preto vhodnejšie ju posadiť do kvetináča, respektíve jej v záhone ustrážiť bujný rast. Vysádzať sa môže v apríli, alebo od septembra do októbra. Pôda by mala byť ľahká, priepustná, bohatá na humus i vápnik. Pokiaľ ide o stanovište, obľubuje mierne tienisté, vlhšie a teplejšie miesto. Mäta kvitne od júla do septembra, pričom najvhodnejší čas na zber je tesne po tom, čo kvety vytvoria puky. Vňať sa reže dva až trikrát ročne po dosiahnutí 25-centimetrovej výšky. Listy sa oberajú postupne, najlepšie na skoré popoludnie, keď majú najsilnejšiu koncentráciu silíc. Zmes sa suší v tenkej vrstve pri teplote do 35 °C, počas procesu však listy nesmú zhnednúť. Vysušenú mätu je vhodné uskladniť do látkového vrecka na suché a tmavé miesto, kde vydrží dva až tri mesiace. Súčasť slávneho kokteilu Mojito – kreatívne dielo Kubáncov a neoficiálny národný nápoj ostrovnej oázy v Karibskom mori. Univerzálna receptúra na tento drink nikdy neexistovala, na čom sa podnes nič nezmenilo. Každá provincia siahne vždy po najlepšej úrode, ktorá je k dispozícii – od pomarančov až po mango. A tak je mojito zakaždým inej farby, chuti a vône... jednoducho originál! Dve ingrediencie však zostali zachované – limetka a mäta. A ako sa zrodil názov vychýreného kokteilu? Slovom „mojo“ označujú domorodci poctivo vyžmýkanú citrusovú esenciu a následne pogniavenú s mätou i trstinovým cukrom. So slovíčkom sa trochu pohrali a vznikl o „mojito“, čo doslova znamená „vymáčanina“. Zopár faktov Po celom svete sa pestuje vyše 600 kultivarov mäty. Aromatická bylinka sa rozmnožuje poplazmi, odrezkami, alebo delením koreňa. Vysádza sa na jar alebo počas jesene do ľahkej pôdy bohatej na humus i vápnik. Vňať sa reže dva až trikrát ročne po dosiahnutí 25-centimetrovej výšky. Listy sa oberajú postupne, najlepšie na skoré popoludnie, keď majú najsilnejšiu koncentráciu silíc. Mätová zmes sa suší pri teplo- te do 35 °C, následne sa uskladňuje na suché a tmavé miesto. Jednou z najúčinnejších látok Cenný obsah Jednou z najúčinnejších látok v mäte je silica, jej obsah sa pohybuje v rozmedzí od jedného do troch percent. Kľúčovú zložku predstavuje mentol (až 50 percent), ktorý silici dodáva osobitú arómu. V mäte sú tiež zastúpené triesloviny, flavonoidy, horčiny, minerálne soli, či karotén. Legendy a báje Rimania nazývali mätu bylinkou sv. Márie, používali ju na dochucovanie vín a omáčok. Slávny básnik Ovídius nazval mätu symbolom pohostinnosti. Zmienka o mäte je aj v gréckej báji o Hádesovi, ktorý premenil milenku na voňavú rastlinku, čím ju zachránil pred svojou ženou. Na Blízkom východe podnes vítajú hostí zeleným čajom obohateným o lístky mäty. Ba30 / - Vedecké poznatky Mnohí odborníci zistili, že mäta má vďaka svojmu zloženiu (najmä prítomnosť mentolu) antiseptické vlastnosti. U pacientoch s rozdráždenou alebo popálenou pokožkou bolo po aplikácii mätových výťažkov preukázané potlačenie citlivosti nervových ukončení a navodenie príjemného pocitu chladu, respektíve utlmenie bolesti. Na základe ďalších skúmaní sa mäta osvedčila ako účinný prostriedok v boji proti zápalu slizníc ústnej dutiny i horných dýchacích ciest. Zistilo sa tiež, že silice v kombinácii s trieslovinami dokážu efektívne odbúrať ťažkosti v tráviacom trakte, stimulovať vylučovanie enzýmov a zlepšiť chuť do jedla. Povzbudzujúce a upokojujúce účinky mäty sa osvedčili aj v terapeutickej praxi, najmä pri liečbe reumatických ochorení (masti, zábaly), ako aj pri eliminácii psychického napätia (mätové kúpele). v mäte je silica, osobitú arómu jej dodáva mentol. Mäta je vyhľadávanou ingre- dienciou v potravinárstve, farmácii, ako aj dermatológii. Pestrosť v kuchyni Mäta si podmanila mnohé gastronómie na celom svete. Dôkazom sú viaceré receptúry jedál i nápojov, ktorým práve mäta dodáva znamenitú a nenapodobiteľnú chuť. Je súčasťou ovocných šalátov i polievok, ako ingrediencia figuruje v marinádach alebo omáčkach na rôzne druhy mäsa. Takisto sa pridáva do čokolád, plniek, muštov i sirupov. Mätové lístky slúžia aj ako efektná ozdoba dezertov či zmrzlinových pohárov. V neposlednom rade obohacuje rozličné teplé i studené nápoje. Z afrického kontinentu pochádza napríklad zmes zeleného čaju a marockej mäty pod názvom Tuareg. Zdroj: internet