AktuálneLetáky.eu   

Metro leták : Culinar

Platnosť od 2.7. do 29.7.



Culinar - strana 19



Culinar - strana 19

M elóny pochádzajú z  tropických a  subtropických oblastí západnej Afriky, odkiaľ sa v 15. storočí dostali do  talianskeho mesta Cantalupo a neskôr sa rozšírili do celého sveta. V súčasnosti sa pestujú v suchých tropických regiónoch a  darí sa im aj v  oblastiach mierneho pásma. Melóny sa delia na dva základné druhy  – vodné a  cukrové, pričom každá skupina obsahuje veľmi veľa odrôd, ktoré sa líšia vzhľadom i  chuťovými vlastnosťami. Cukrové melóny sa ďalej rozdeľujú na tri podkategórie, a to kantalupské, sieťkované a medové, ktorých odrody sa medzi sebou krížia. Medzi najvýznamnejšie pestovateľské oblasti cukrových melónov patrí USA, Južná Amerika, Irán a krajiny okolo Stredozemného mora. Hlavným producentom vodných melónov je Turecko. SKLADOVANIE NIE NIE I Cukrové melóny sa skladujú pri teplote 10 °C, po úplnom dozretí vydržia v  chladničke maximálne 5 dní. KULINÁRSKE VYUŽITIE Vodný melón sa výborne uplatní v  ovocných šalátoch a  bowle, po  rozmixovaní poslúži aj ako osviežujúci letný nápoj či základ ovocného sorbetu. Doplniť ho možno rozličnými druhmi ovocia – broskyňami, jahodami, malinami, černicami, citrusmi, kivi, mangom či ananásom. Využíva sa aj na prípravu sladkých i slaných studených polievok, dipov a  predjedál. Cukrové melóny ponúkajú obdobné využitie, veľmi obľúbená je kombinácia s parmskou šunkou a  výraznými syrmi a  dobre ladí aj s hydinovým mäsom. ZDRAVIE SKRYTÉ VO VODE Výživové hodnoty melónov nie sú príliš vysoké – dužina obsahuje 90 % vody a pomerne veľa cukru. Ukrýva však mnoho zdraviu prospešných látok, napr. železo, zinok, jód, draslík alebo fosfor, vitamíny skupiny B a  vitamín C. Najmä plody s  oranžovo sfarbenou dužinou vykazujú vysokú koncentráciu provitamínu A. GRANITA Z VODNÉHO MELÓNA OVOCIE ALEBO ZELENINA? Hoci sa melóny konzumujú ako ovocie, botanicky sú zaradené medzi zeleninu. K ich príbuzným patrí napríklad uhorka, cuketa, tekvica alebo patizón, ktoré sa spoločne radia do čeľade tekvicovitých. 19 sE1415_18-21.indd 19 17.6.14 11:00