AktuálneLetáky.eu   

Kaufland leták :

Platnosť od 2.10. do 8.10.



 - strana 32



- strana 32

Viete, čo je tofu? Tofu – sójová delikatesa z Ázie! Zásobáreň bielkovín Základnou surovinou na výrobu tofu sú kvalitné sójové bôby. Po vodnom kúpeli sú rozmixované na kašu, uvarené a prepasírované. Získané sójové mlieko je pomocou kyselín, solí či enzýmov zrážané na výsledný produkt, ktorý sa následne uloží do špeciálnych nádob a zaťaží. Od veľkosti a dĺžky pôsobenia záťaže závisí, či bude mať mäkšiu alebo tvrdšiu konzistenciu. Mnohí odborníci na výživu považujú tofu za jeden z najefektívnejších zdrojov bielkovín. Z ďalších prospešných látok obsahuje vitamín B, E, lecitín, draslík, fosfor, horčík, vápnik i železo. Vedecké štúdie ukázali, že konzumácia sójových výrobkov eliminuje v tele karcinogénne látky, znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení a pomáha pri obezite. V kulinárskom svete nie je žiadnou novinkou. Naopak, často zdobí mnohé slané i sladké pokrmy, s obľubou sa pridáva aj do pestrých šalátov. Výhodou je, že má neutrálnu chuť, a tak sa perfektne dochucuje tými najrôznejšími ingredienciami. V našich zemepisných šírkach je synonymom vegetariánstva, v ďalekej Ázii má zasa veľavravné prívlastky ako „mäso bez kostí“ či „sójová delikatesa“ – tofu! Posvätná plodina Pri pátraní po pôvode výrobkov zo sóje je potrebné sa zahrabať hlboko do čínskej histórie, konkrétne do čias vládnutia cisára Šeng-Nunga. Ten sa o blahodarnej strukovine zmieňuje v takmer päťtisícročnom starom rukopise, kde sóju označuje za jednu z piatich posvätných čínskych plodín (ďalšie štyri sú jačmeň, proso, ryža, obilie). Poľnohospo- BaB32, Trn32, Top32, Ba32 / - dárskou dominantou sa stala hlavne v ľudnatých provinciách severnej Číny, kde bol nedostatok ornej pôdy i pastvín. Nenáročnú sóju dokázali domorodí obyvatelia spracovať na veľa spôsobov. Z fermentovaných bôbov vyrábali omáčku, z lisovaného sójového mlieka tofu a z vytlačenej sójovej strukoviny získavali tekutinu, ktorú užívali dojčiace matky na podporu tvorby mlieka. Zdravé sójové výrobky si postupne začali podmaňovať okolitý svet. Od siedmeho storočia sa tofu stalo pevnou súčasťou japonskej, kórejskej, vietnamskej i thajskej kuchyne. Pre západné krajiny bola táto raritná pochúťka dlhé obdobie veľkou neznámou. Obrat nastal v roku 1737, keď renomovaný botanik Carl von Linné zaradil sóju do rastlinného registra v holandskej botanickej záhrade. S nástupom vegetariánskeho boomu zakotvilo tofu v stravovacích návykoch Európanov i Američanov. Všestrannosť v kuchyni Na kulinárske spracovanie sa tofu nevyberá len podľa konzistencie. Rovnako dôležité je aj to, či je napríklad prírodné (biele), marinované alebo údené. Ak si zoberieme pod drobnohľad konzistenciu, potom mäkké tofu (pripomína puding či tvaroh) sa výborne hodí ako prísada do polievok, omáčok, zálievok i dezertov. Tvrdé tofu je možné opekať, grilovať, alebo primiešať do šalátov či cestovín. Za ideálny základ mnohých jedál je považované prírodné tofu. Má totiž neutrálnu chuť a môže sa kombinovať s rôznymi dochucovadlami. Táto kulinárska voľnosť odpadá pri marinovanom i údenom tofu. Tu rozhoduje kreatívna kombinácia s ostatnými ingredienciami. Pri skladovaní tofu je dôležité myslieť na to, že ak sa neskonzumuje celé, je potrebné ho dať do vodného kúpeľa a vložiť do chladničky. Aby zostalo tofu čo najdlhšie čerstvé, treba vodný kúpeľ meniť každý deň. Fakty, čísla, legendy V Číne sa sója spomína v takmer päťtisícročnom starom rukopise ako jedna z piatich posvätných plodín.  Botanik Carl von Linné zaradil v roku 1737 sóju do rastlinného registra v holandskej botanickej záhrade.  Tofu sa získava zrážaním sójového mlieka pomocou kyselín, solí či enzýmov.  Sto gramov prírodného tofu obsahuje 114 kalórií, 15 g bielkovín, 6,5 g tuku, 3,8 g uhľohydrátov, 200 mg vápnika, 7,5 mg sodíka, 3,2 mg železa.  Podľa jednej legendy vzniklo tofu tak, že ľuďom plaviacim sa v loďke šplechla do vriacej polievky z mletej sóje zázračná vlnka, ktorá spôsobila zrazenie bielej tekutiny do kompaktnej zmesi. Zdroj: internet