AktuálneLetáky.eu   

Kaufland leták :

Platnosť od 30.7. do 5.8.



 - strana 28



- strana 28

Potulky svetom SANTORÍN Najromantickejší ostrov Kyklád Na rozhraní Egejského a Krétskeho mora, približne 220 kilometrov juhovýchodne od Atén, vystupuje z hlbín mora impozantný masív zo skál a vrstiev vulkanického pôvodu. Na vrchole slnkom a vetrom ošľahaného strmého svahu sa rozprestiera architektonický unikát, ktorého impozantnosť nemá v šírom okolí konkurenta. Napriek tomu, že ide len o „miniatúrny fliačik“ o rozlohe 71 km2, dokáže každého návštevníka zaujať bohatou históriou, malebnou scenériou, staviteľskými kontrastmi, v neposlednom rade čarokrásnymi západmi slnka. Po takomto predslove sa hádam nedá odmietnuť exkurzia najromantickejším ostrovom Kyklád, ktorý celý svet pozná pod názvom Santorín. Brutálna sila prírody V rámci geologickej histórie ostrova Santorín (podnes sú používané aj názvy „Thira“/„Théra“) sa spomínajú dva silné vulkanické výbuchy, ktoré sa výraznou mierou podpísali pod jeho dnešnú podobu. Prvý otriasol ostrovom približne pred 80 000 rokmi. Horúca láva sršiaca zo sopky však vytvorila obrovský násyp, ktorý po stuhnutí dosahoval takmer 15-kilometrový priemer. Keď ostrov 2000 rokov pred Kristom osídlili prví obyvatelia, nazvali ho „Strongili“ (v preklade „guľatý“). Boli zdatní v budovaní domov, pestovaní základných plodín, ako aj vo viacerých odvetviach umenia. Veľkou mierou sa kvetmi. terasy obklopenej tiež zaslúžili o rozvoj minojskej kultúPohľad z typickej ry s centrom na Kréte. Druhý vulkanický výbuch zažil ostrov Santorín v roku 1450 pred Kristom. Hovorí sa, že išlo o jednu z najsilnejších sopečných erupcií v histórii našej planéty. Keď sa na tomto malebnom ostrove opýtate domácich na mená nejakých architektov, podpísaných pod priam unikátV dôsledku výbuchu bolo zničených ny ráz mestečiek, dostanete kulantnú odpoveď: „Je to dielo neznámych majstrov s veľmi vycibreným vkusom!“ Fak84 km2 zeme, ktorú pohltilo more. tom je, že pri pohľade na ostrovnú kulisu zostanete doslova v nemom úžase. Domčeky sú nastavané tesne vedľa seba, Zostal iba obrovský kráter obklopený spájajú ich terasy či bazény, ohraničené živými plotmi z nádherných kvetín. Tvarová symetria je tu tabu. To samé platí okrajovými pozostatkami ostrova. aj o hrúbke murív, veľkosti okien, či tvare striech. Na druhej strane si domorodci dávajú záležať na farebnosti svojich Takto „pózuje“ Santorín pred očami obydlí. Nešpekulujú pritom s mnohými odtieňmi. Citlivo kombinujú bielu a modrú farbu, čím vyzdvihujú čistotu a exnávštevníkov podnes, ako neklamný travaganciu. A práve vďaka súhre tvarov i farieb má ostrov Santorín neopísateľný pôvab. dôkaz brutálnej sily prírody. Súhra farieb a tvarov Famózne náleziská Vyslovenie akejkoľvek tézy nie je deliktom. Naopak, ak sa podloží rukolapnými argumentmi, nadobudne nevyčísliteľnú hodnotu. A práve takýto scenár sa odohral v momente, keď archeológ Spyridon Marinatos vyslovil domnienku, že príčina zániku minojskej kultúry na Kréte súvisí s druhým vulkanickým výbuchom na ostrove Santorín. V roku 1967 začal neďaleko dedinky Akrotiri (juhozápadná časť ostrova) hľadať dôkazy. V rámci bádania sa mu podarilo natrafiť na famózne náleziská, ktoré potvrdili jeho teóriu. Pokiaľ navštívite archeologické vykopávky v Akrotiri, vstúpite do úchvatnej časti obydlia a uvidíte autentické dôkazy o živote a vzdelanosti vtedajšieho obyvateľstva. Mnohé nájdené monumenty sú vystavené na obdiv aj v Archeologickom múzeu v hlavnom meste ostrova Santorín – vo Fire. Dary úrodnej zeme Nezriedka má návštevník tohto maličkého ostrovčeka pocit, že sa tu zastavil čas. Prezrádza to nielen životná filozofia a pokojný štýl domácich obyvateľov, ale aj prítomnosť dnes už takmer nevídaných „dopravných“ prostriedkov – oslíkov. V úzkych uličkách sa ideálne hodia na transport stavebného materiálu, potravín, či cestovnej batožiny turistov. Skvelými pomocníkmi sú však iba vtedy, ak sa im chce. V prípade, že sa uprostred cesty tvrdohlavo zatnú, pomôže iba jediná medicína – trpezlivosť! Napriek nevyspytateľnému osliemu hendikepu nedajú domáci na tieto zvieratá dopustiť. Dokážu sa totiž bez problémov pohybovať v takmer nedostupných terénoch a svahoch, odkiaľ znášajú do mestečiek úrodu. A tá je na ostrove Santorín naozaj znamenitá. Na lávovej zemi plnej živín pestujú poľnohospodári fantastické hroznové odrody, z ktorých podľa tradičných receptúr vyrábajú excelentné vína. Osobité čaro má pre turistov návšteva viníc pred západom slnka. Ponúknutá je im exkurzia do pohostinnej minulosti vinárov, ako aj ochutnávka harmonických domácich mokov. Málokto by povedal, že po hrozne sú druhou najžiadanejšou komoditou ostrova Santorín paradajky. A v čom sú špecifické? Tvarovo sú menšie ako čerešne, šupku majú tvrdú a chuťovo sú bezkonkurenčné. Akoby do nich bohovia úrody poslali maximálnu silu slnka a pôdy. Autor: Richard Lenárd Foto: internet Meniaci sa ráz ostrova pri západe slnka. Ba28 / -