AktuálneLetáky.eu   

Kaufland leták :

Platnosť od 26.12. do 31.12.



 - strana 26



- strana 26

Z histórie šampanského Degustácia bublinkového unikátu Silvester možno bez váhania označiť za výnimočný deň. Povestné je najmä symbolické odpočítavanie posledných sekúnd starého roka a polnočný úder, ktorý odštartuje spŕšku farebných ohňostrojov, novoročných vinšov i predsavzatí. Samozrejme, že k takýmto jedinečným momentom patrí aj slávnostný prípitok, napríklad v podobe francúzskeho bublinkového unikátu. Na slovnú degustáciu vás pozývame už v predstihu, nakoľko máme pripravenú zaujímavú exkurziu do histórie pravého šampanského. Proces odkalenia Benediktínsky experiment Prirodzené usadeniny, ktoré vznikali pri takzvanom druhotnom kvasení šampanského, spôsobovali jeho výrobcom vrásky na čele. Úpenlivo hľadali metódu, ako usadeniny dostať z dna do hrdla každej fľaše. Prvotný nápad si zakladal na otočení fliaš hore dnom, čo však nepostačovalo. Ich postupné nakrúcanie zo 45-stupňového uhla do vertikálnej polohy prinieslo taktiež iba čiastočné uspokojenie. O zdokonalenie a zrýchlenie celého procesu sa pričinil jednoduchý trik – pravidelné trasenie fliaš. Je potrebné dodať, že až do mechanizácie sa odkalenie šampanského vykonávalo ručne. Výsledkom osemtýždňového maratónu však bol znamenitý mok excelentnej kvality. V časoch Rímskej ríše zakladali legionári približne sto kilometrov východne od Paríža svoje vojenské tábory nazývané „campania“. Z tohto pomenovania vzniklo francúzske slovo „champagne“, ktorým bola označená celá vtedajšia oblasť. Od prvého storočia nášho letopočtu tu vznikali prvé vinice a postupne sa zo Champagne stala mekka na produkciu ľahkých i šumivých nápojov. Keď do vychýreného regiónu prišiel benediktínsky mních, otec Pérignon, podpísal sa pod niekoľko znamenitých experimentov. Kombináciou rôznych odrôd hrozna zvýšil akosť vína, zaviedol metódu šetrného lisovania hrozna, začal používať korkové zátky a intenzívne sa zaujímal o proces fermentácie moku vo fľaši. Celosvetový cveng Titračný likér Najmä vďaka novátorským objavom, ku ktorým patrilo objasnenie funkcie kvasníc v procese fermentácie (Louis Pasteur), sa výroba šampanského posunula z experimentátorskej do odbornej roviny. Veľký úspech zaznamenal prístroj, schopný zmerať obsah cukru prítomného vo víne. Následne sa dalo presne vypočítať množstvo kvasníc, ktoré sa pridaním do cukrovej tekutiny postarali o excelentný konzistenčný výsledok perlivého moku. Roztok droždia a cukru dostal v odbornej hantírke prezývku „liqueur de titrage“ – titračný likér. Boom v medzinárodnom meradle zaznamenalo šampanské až na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia. Medzi najslávnejšie značky tej doby patrili Heidsieck, Moët, Bollinger, či Madame Pommery. V súčasnosti sú hlavnými vinárskymi strediskami celej oblasti Champagne mestá Reims a Épernay. Ročne sa tu vyprodukuje okolo 180 miliónov fliaš pravého šampanského, pričom drvivá väčšina je určená na export. Za zmienku stoja hlboké kriedové chodby a pivnice spomínaných miest, ktoré dýchajú dobovým espritom z čias ťažby vápenca. Tvoria ideálne priestory na uskladnenie bublinkových skvostov, ako aj na ich špecifické prezentácie a veľkolepé degustácie. Základné rozdiely Takzvané pravé šampanské, vyrobené v preslávenej francúzskej oblasti Champagne, vzniká miešaním troch odrôd – Pinot Meunier (modré hrozno), Pinot Noir (taktiež modrá odroda) a Chardonnay (biele hrozno). Podľa farby možno rozpoznať tri druhy tohto exkluzívneho moku. Miešaním tmavých a bledých odrôd sa získava ružové šampanské. Z bieleho druhu Chardonnay sa vyrába svieži nápoj jemnej chuti Blanc de Blancs. Ovocnú príchuť má zasa Blanc de Noirs – šampanské z odrôd Pinot Noir a Pinot Meunier. Všetky ostatné nápoje, ktoré nie sú vyrobené vo francúzskej oblasti Champagne, sa označujú ako sekty (tiež šumivé alebo perlivé vína). Tak, ako pri šampanských, aj pri kvalitných sektoch prebieha fermentácia priamo vo fľašiach. Perlivé vína sú umelo napúšťané oxidom uhličitým a na ich výrobu sa väčšinou používajú akostné i dezertné hroznové odrody. Správna teplota i pohár Optimálne uskladňovacie podmienky sa do značnej miery podpisujú pod kvalitu šampanského či sektu. Dôležitá je najmä konštantná teplota (15 °C) a stála vlhkosť (70 %). Presne daná je aj teplota pri servírovaní bublinkových mokov. Šampanské a sekt sa podávajú vychladené na 6 až 8 °C, pri starších ročníkoch môže byť teplota vyššia (niekedy až 14 °C). Fľaša sa nikdy nenecháva na svetle, pretože ovplyvňuje chuť moku. Vkladá sa do nádoby, kde je zmiešaná voda s kockami ľadu. Šampanské a sekt sa nalievajú do čírych pohárov v tvare flauty, kde najviac vynikne ich farebno-chuťové spektrum. Nápoje v takýchto pohároch navyše dlho perlia. Flauta sa plní do polovice, maximálne do dvoch tretín a bublinkový mok sa môže priebežne dolievať, čo je pri normálnom víne neprípustné. Zdroj: internet Zdroj: internet Treb26, Mich26, Hum26, Vra26, Pre26, Spis26, Pop26, RimS26, Lev26, Mar26, Prie26, Part26, Cad26, Trec26, NMV26, Kom26, NoZ26, Sa26, Nit26, Pies26, Mal26, Sen26 / -